Škola v prírode 2017

07. - 13. máj 2017

Ahojte! Volám sa Zuzka a som veľmi rada, že Vám môžem priblížiť ako sme prežili týždeň
bez rodičov na Zemplínskej Šírave. Začnem cestovaním.V nedeľu (07.05.), keď sme vychádzali
z domu, mala som veľkú radosť, že konečne prišla tá očakávaná chvíľa. Keď som si konečne
sadla v autobuse na svoje miesto a z okna zakývala rodičom, bolo mi smutno a zároveň som
mala trochu strach. Zrazu som chcela ostať doma. Viem, že je to smiešne, že štvrtáčka  chce
zostať doma a prepásť takú príležitosť. No ale, poďme už k veci. Cesta bola dobrá, ale niekde
za Prešovom sa pred nami stala havária. Museli sme čakať v kolóne. Neskôr sa pán šofér
s autobusom otočil a išli sme inou trasou.

Keď sme prišli do hotela, milo nás privítala pani vedúca zariadenia. Pred nami bola ťažká
skúška vyniesť svoj kufor na tretie poschodie. Pani učiteľky pomohli niektorým spolužiakom.
My, štyri baby, sme mali na celý týždeň veľký apartmán. Vybalili sme sa, išli sme na večeru.
Nevládali sme ju zjesť, hoci sme už boli hladné. Unavené sme zaspali.

PONDELOK 8.5.2017

Dnes sme mali super deň. Ráno som ako služba všetkých budila a dávala rozcvičku
pri vychádzajúcom slniečku nad Šíravou. Dopoludnia sme sa šli prejsť do okolia. Cítila
som sa ako pri mori. Hádzali sme do vody žabky s kameňmi, fotili sa na móle pri vode,
pozerali sa na malý dron. Po dobrom obede sme hrali na terase biliard, kalčeto a vzdušný
hokej. Ten bol najlepší. V záhrade sme skákali na trampolíne, hojdali sa. Popoludní prišli
animátori Maťo, Katka a Betka. Hneď si nás získali. Zoznámili sme sa a pustili nám video
o záchrane Zeme. My sme potom hrali hru Mission Impossible, kde sme museli splniť veľmi
ťažké úlohy. Za splnenie sme dostali kľúče k pokladu v truhlici. Za hodinu sme mali spoločne
stihnúť 20 úloh (vymydliť 2 mydlá, spoločne sa odfotiť so zvieratkom, vytvoriť zásoby vody,
urobiť 3000 drepov,  vyrobiť plagát, každý si mal urobiť občiansky preukaz, vypísať 3 fixky,
naučiť sa svahilskú básničku, stále musel niekto skákať na jednej nohe, po celý čas musel
jeden človek behať po schodoch, museli sme byť 3 minúty ticho a jednu minútu kričať, zoradiť
sa do radu od najmladšieho po najstaršieho. Museli sme pracovať tímovo, aby sme to zvládli
a časovo stihli. Po večeri  sme zase išli k animátorom. Dnes už nevládzem ani rozprávať a to
nás čaká nás ďalší deň a ďalšie príbehy.

UTOROK 9.5.2017
Dnes mám narodeniny. Dopoludnia sme boli na vychádzke, hrali sme sa na detskom ihrisku
pri hoteli.  Myslela som, že všetci na mňa zabudli. Až po obede sme šli do spoločenskej
miestnosti urobiť pracovné listy – veď sme v škole. Všetci niečo skrývali pod perečníkmi.
Myslela som si, že sa so mnou nechcú hrať. Ale bolo to presne naopak. Všetci spolužiaci
a pani učiteľky mi zablahoželali a zaspievali. Pod perečníkmi skrývali všetci darček pre mňa.
Bola som veľmi šťastná. Keď sme prišli k animátorom, tiež si na mňa spomenuli a zablahoželali
mi. Dnes nám pripravili športové popoludnie. Lyžovali sme vo dvojiciach po tráve, skúšali si prejsť
dráhu okolo mét s opileckými okuliarmi, smiali sa na spolužiakoch ako nevedia trafiť medzi dve
brány, prenášali na obruči loptu, strieľali z ozajstného praku, z rýn sme tvorili dráhu pre loptičku
a mnoho iných zaujímavých športových disciplín. Moja radosť bola ešte väčšia. Nikto nakoniec
nezabudol na moje okrúhle narodeniny. Takže ďalší super deň.
STREDA 10.5.2017
Ďalší naozaj super deň. Po rozcvičke na slniečku sme aktívne oddychovali pod altánkom pri hrách.
Okolo 10:00 nás prišiel pozrieť pán riaditeľ. Pozrel si izby, aký máme poriadok, pýtal sa nás, či
nám je dobre a či nehladujeme :). Pred obedom som zažila asi najväčšie prekvapenie, keď
pred hotelom zaparkovalo auto a z neho vyšla celá moja rodina aj s Paťkinou mamkou.  Najprv
som nechcela veriť vlastným očiam, ale potom som videla, že je to pravda. Rodičia mi doniesli
krásnu tortu s koníkmi. Bola som veľmi šťastná a zároveň smutná, pretože popoludní rodičia
odišli a my sme išli do Thermal Parku s bazénmi. Bolo tam veľmi dobre. Bola tam obrovská
šmýkačka, vlnobitie ako v mori a teplý bazén s bublinkovými lehátkami. Boli sme tam s dvomi
učiteľkami a animátorkou Katkou. Vo vode sme aj tancovali na pieseň Malý žralok  a Socu bači.
My dievčatá sme sa museli ísť skôr osprchovať a vysušiť dlhé vlasy. Potom sme cestou jedli
olovrant. Oddýchli sme si a išli sme na večeru. Po večeri  nás zavolali animátori. Pripravili nám
večernú hru s baterkami. V okolí hotela sme hľadali podľa mapy slová a skladali  vetu.
Unavení sme išli spať.
ŠTVRTOK  11.5. 2017
Predposledný deň v tomto hoteli. Po včerajšom náročnom dni a neskorej večierke nám pani
učiteľky odpustili rannú rozcvičku. Spali sme všetci ako Šípové Ruženky. Ešteže sme stihli raňajky.
Predposledný deň bol naozaj super. Po raňajkách sme išli na prechádzku. Našli sme zvlek kože
z malého hada. Pani učiteľka nám povedala o plazoch. Do mobilov sme si odfotili pekné miesta
z okolia, nakúpili nejaké drobnosti a vrátili sa do hotela, kde sme sa ešte pred obedom hrali.
Popoludní nás animátorky Betka a Katka zobrali na prechádzku k majáku. Cestu sme si
spríjemňovali pesničkami, fotením a zdravením okoloidúcich áut. Videli sme aj veveričku.
Bola to sranda. Po olovrante sme si v hoteli pripravovali masky na večerný karneval. Najprv
som sa nevedela rozhodnúť, čím budem. Nakoniec som bola myškou. Po večeri sme si na izbe
kombinovali oblečenie k maske. Keď sme sa doladili, tak sme sa išli ešte domaľovať s farbami
na tvár ku Katke. Všetci sme sa stretli v spoločenskej miestnosti, kde sme mali rozlúčkový
karneval aj s vyhodnotením celotýždňových aktivít a s otvorením truhlice s pokladom.
PIATOK 12.5.2017

Ani neviem ako rýchlo to zbehlo a bol tu koniec celého týždňa – čas na cestu domov. Po raňajkách
sme si dobalili kufre, skontrolovali izby a pomaly sa schádzali k autobusu. Urobili sme si posledné
fotky a plný dojmov a zážitkov sme sa rozlúčili a nasadli do autobusu. Myslím, že všetkým bolo
ľúto, že tento nádherný týždeň končí, ale hádam každému bolo už aj smutno za rodičmi,
súrodencami, vlastnou posteľou a kamarátmi. Po dlhej ceste sme sa konečne vrátili domov.
Pred Toporcom sme si v autobuse zaspievali pesničku "Už ideme z výletu, nezmokli sme a sme tu..."
Rodičia nás už čakali pred našou školou. Tak ako pršalo, keď sme odchádzali, tak sme dážď aj priniesli.

Škola v prírode na Zemplínskej Šírave bola super! Všetci sme si oddýchli, spoznali naše krásne
Slovensko a nových kamarátov. Som rada, že som mala možnosť zúčastniť sa na týždennom
pobyte v netradičnej škole na Zemplínskej Šírave. Dúfam, že som Vás mojimi zážitkami potešila.

 

Autori príspevku:
Text:
Foto:
Dizajn:
Zuzana Kačurová, 4.A
PaedDr. M. Malichová
Mgr. M. Kačmárová
 

Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Dalšie informácie